Pygmalion - George Bernard Shaw
Téma: Príbeh chudobnej Elizy , ktorej sa zo dňa na deň zmenil život a stala sa hračkou v
rukách profesora fonetiky Higginsa.
Idea: Šťastie človeka neovplyvňuje spoločenská vrstva, ale skôr charaktery ľudí, medzi
ktorými sa pohybujeme.
Je to taktiež hra o sebectve, rozdieloch v spoločnosti a o dôstojnosti človeka.
Kompozícia: 5 dejstiev
Hl. postavy: Henry Higgins
plukovník Pickering
Eliza Doolitlová
Vedľ. postavy: Fredy Eynsford Hill
pani Eynsford Hillová
slečna Klára Eynsford Hillová
pani Higginsová
pani Pearceová
Alfred Doolitle
Eliza Doolitlová je mladé dievča s ktorou sa život od malička zahrával. Rodičia ju vyhodili, musela sa o seba starať sama. Začala sa teda živiť predávaním kvetín po uliciach Londýna. Bývala sama v malom domčeku, plnom neporiadku a špiny. Chodila dotrhaná, neumytá, na hlave nosila veľký zaprášený klobúk. Hovorila nemožným anglickým nárečím („Veď ja som porádne défča. Na mój hríšnu dušu, že som!“) Vďaka tomuto nárečiu si ju na ulici všimol veľmi významný profesor fonetiky Higgins, keď mu vnucovala svoje kvety. Predtým sa Higgins stretol aj s Pickeringom, ďalším odborníkom na jazyky. Keď videli, ako sa Eliza nemožne správa, urobili stávku, že profesor Higgins uvedie Elizu o 6 mesiacov vo vysokej spoločnosti ako vojvodkyňu. Navrhli to teda aj Elize a tá to prijala išla k nim.
V dome ju prijala pani Pearceová, a uviedla ju k Higginsovi a Pickeringovi. Higgins sa jej ujal a poprosil pani Pearceovú, aby Elizu poriadne vyumývala, pretože v noci aj cez deň mala oblečené to isté a zapáchala. Eliza nebola naučená umývať sa. Doma mala len malú nádobku s vodou. Tu sa po prvýkrát umývala vo vani. Eliza najprv odmietala no potom ju pani Pearcová presvedčila. („Né, nemóžem, nesmím. To sa nepatri! To ma zabije! Ešte v živote som sa nekúpala , aspon né porádne.“) Zozačiatku banovala že sa na to dala nahovoriť, no neskôr sa jej to zapáčilo. Keď vkročila do miestnosti, vykúpaná, oblečená v nových šatách, ktoré samozrejme neboli jej, obaja profesori ju najskôr nespoznali. Z Elizy bolo krásne mladé pôvabné dievča, ktoré ale najskôr museli naučiť slušnému správaniu a hovoriť spisovnou angličtinou. Pani Pearceovej sa toto všetko nepozdávalo, zdalo sa jej divné, len tak nájsť dievča na ulici, zobrať si ju domov a robiť pokusy.(„Nuž, ide o to, pane, že nemôžete z ničoho nič vziať dievča, akoby ste zdvihli kamienok napláži. H: A prečo nie? Veď vlastne o nej nič neviete! Čo povedia jej rodičia? A možno, že je vydatá.“) Ona jediná sa zaujímala aj o jej budúcnosťou. Čo s ňou bude, keď prejde 6 mesiacov. Ale nik iný si s týmto hlavu nelámal.
Začali teda s prevýchovou. Eliza bola šikovná, ale musela sa všetko učiť od základov. Profesor Higgins je veľmi zvláštna povaha. Eliza ho síce zaujala až moc, ale on sa k nej správal nepríjemne. Stále ju považoval za najväčšiu spodinu spoločnosti, ktorá ničomu nerozumie, jednoducho ju nebral ako rovnocenného človeka. To Elize veľmi ubližovalo, pretože ona bola v podstate veľmi citlivé a jemné dievča, ale to v nej Higgins neobjavil. Bol zameraný len na svoju fonetiku a na svoje úspechy. V jeho živote akoby city neznamenali nič. Pickering sa k nej naopak správal veľmi milo ako správny gentleman. Často dohováral Higginsovi, nech sa kontroluje, aby bol Elize dobrým vzorom.
Medzičasom sa o Elizinom osude dopočul aj jej otec. On bol murárom, ale robil smetiara a zarábal len toľko, aby mu peniaze vystačili na biedne živobytie a nejaký alkohol. Preto prišiel od Higginsa pýtať peniaze aj za to, že môže jeho dcéru preúčať, aj keď doteraz sa o ňu vôbec nezaujímal. Higgins teda urobil ako žiadal. Pán Doolitle dokonca Elizu ani nespoznal, keď sa objavila v miestnosti. Oslovil ju ako pani veľkomožnú.
Eliza robí zatiaľ dosť veľké pokroky. Pomaly sa blíži deň, kedy si má svoje schopnosti odskúšať na návšteve u pani Higginsovej. Profesorova mama svojho syna nerada videla na takýchto podujatiach, pretože sa nevedel slušne správať a hostí tým nechtiac urážal. On však len prišiel matke oznámiť, že jej do domu privedie ešte jedného hosťa, teda Elizu. V tom už na návštevu prichádza pani Eynsford Hillová so svojou dcérou Klárou, plukovník Pickering, pán Eynsford Hill, čiže Fredy a nakoniec do izby vstúpila Eliza. Slušne sa pozdravila a s výbornou angličtinou sa prihovorila. Všetci ňou boli unesení, no najviac zaujala mladého Freddyho. Liza síce hovorila už spisovnou angličtinou, ale keď začala debata bolo vidieť, že jej spôsob rozprávania bol odlišný. Preto Higgins povedal, že sa vyjadruje najmodernejšími spoločenskými výrazmi (odkrágľovať). Eliza sa začala rozprávať s pani Higginsovou o počasí. (Ľahká porucha na západ od našich ostrovov s pravdepodobne posunie východným smerom. Niet však nijakých príznakov, že by v poveternostnej situácii nastali nejaké väčšie zmeny.) Počas rozhovoru sa nakoniec rozobralo aj to, kto vlastne Eliza je. Zaujímavé bolo, že to nikoho nejako výrazne nepobúrilo, okrem pani Higginsovej, ktorej to všetko museli poriadne vysvetliť.
Tak toto bola jej prvá skúška. Obstála v nej celkom dobre, ale predsa ešte neubehlo 6 mesiacov, tak Higgins sa ešte nemusel strachovať.
No tento veľký okamih nastal jedného pekného letného večera, keď všetci traja: Higgins, Pickering a Eliza v plnej kráse vystúpili z auta a po krásnom koberci kráčali na veľkú slávnosť. Všetko bolo veľkolepé. Eliza bola krásne oblečená a pripravená na všetko. Nikto si totiž nemohol všimnúť, že nie je v skutočnosti tá, za ktorú sa vydáva. Pekne ich tam privítali a zase sú všetci unesení krásou Elizy. Nebola vôbec nervózna. Správala sa suverénne. Skôr jej dvaja učitelia boli nepokojní. Predstavili ju aj hostiteľke, ktorá sa začala o Elizu zaujímať. Higginsov bývalý žiak zistil kto to je, a povedal to hostiteľke. On síce prišiel na to, že je to podvodníčka, ale myslel si , že pochádza z maďarského kráľovského rodu. Pretože hovorila dokonalou angličtinou. A pani hostiteľka si tiež myslela, že môže byť prinajmenšom princeznou, tak to znamenalo, že Eliza skúšku zvládla až moc dobre.
Po návrate domov boli všetci unavení. No obaja sa rozprávajú a Elize sa ani raz neprihovorili. Len celý večer skritizovali. Higgins ani len Elizu nepochválil a ešte jej aj vynadal, keď na seba trošku upozornila. V ten večer sa veľmi pohádali a Higgins Elize veľmi ubližoval svojimi rečami. Bolo mu jedno, čo s ňou bude teraz. On si svoju stávku dodržal a viac už dopredu nerozmýšľal. Vtedy sa Eliza rozhodla, že od nich ujde. Keď všetci zaspali, pobalila si veci a s plačom vybehla z domu. Lenže vtedy netušila, že pri dome, pod jej oknom stojí zaľúbený Freddy a znenazdajky mu vybehla z dverí rovno do náručia. Bola uplakaná, posťažovala sa mu a on jej hneď vyznal lásku. Potom utiekli spolu. Zobrali si taxík a do rána sa vozili po Londýne.
Zatiaľ si už ale Higgins všimol, že Eliza zmizla. Bol rozčúlený a vybral sa ju hľadať, tak ju ohlásil na polícii. No nevedeli, že zatiaľ sa Eliza ukryla v dome pani Higginsovej. Ráno tam pribehol aj rozčúlený Higgins a neskôr prišiel aj Elizin otec. Na počudovanie, už nebol dotrhaným smetiarom, ale bol elegantne oblečený s cylindrom na hlave. Všetci sa čudovali, ako sa dopracoval na takúto úroveň. Prišiel nahnevaný a začal Higginsovi vyčítať, že mu pokazil celý život. On totiž už zabudol, že po prvom stretnutí s pánom Doolitlom napísal z pobavenia list do Ameriky nejakému boháčovi, ktorý venoval 5 miliónov na zakladanie spoločností pre mravnú reformu po celom svete. Napísal mu, že najoriginálnejším moralistom v Anglicku je akurát pán Doolittle. No ten pán zomrel a zanechal Doolittlovi svoj majetok a továreň na výrobu syra.
On bol z toho nešťastný, lebo ho toľký majetok zväzoval a mal zbytočné starosti. (Čo mi urobiu? Pokaziu mi celý život. Zničiu moje šzastie. Zviazau ma a vystaviu napospas meštiackej morálke.) No všetci ostatní žasli, ako sa naňho usmialo šťastie a mysleli si, že teraz sa o svoju dcéru bez problémov postará. No to on odmietol. Vtedy z Higginsa vyšlo, že on vlastne nechce, aby Eliza od neho odišla. Niežeby bol do nej zaľúbený, ale jednoducho ju potreboval, lebo bol neschopný postarať sa sám o seba. Vkuse niečo strácal a motal a na to mu bola najlepšia Eliza. Ale svojím spôsobom ju mal aj rád, len jej to nikdy nevedel dať najavo.
Pani Higginsová prezradila, že Eliza sa ukrýva u nej v dome a dala ju zavolať. Tu sa ukázala ako veľká osobnosť, lebo Higgins si o nej stále myslel, že je to len hračka, ktorá nedokáže samostatne rozmýšľať a že vie len to, čo jej on vtĺkol do hlavy. No ona mu teraz prehovorila do srdca a on si uvedomil, ako jej ubližoval. Chválila pred ním plukovníka Pickeringa, ako sa k nej stále slušne správal, preto si ho aj veľmi vážila. Vtedy Eliza zazrela aj svojho otca a hneď si pomyslela, že okradol nejakého milionára. Pravda bola taká, že jej otec sa akurát chystal na vlastnú svadbu a išiel na ňu pozvať aj Pickeringa a pani Higginsovú.
Teraz došlo aj k tomu, že sa Pickering Elize ospravedlnil aj za Higginsa a poprosili ju, aby sa k nim ešte vrátila. Vtedy sa trošku premohol aj Higgins a poprosil ju aj on sám, aby ostala, ale ona mala svoju hrdosť a túto ponuku odmietla. Oznámila mu, že sa vydá za Freddyho a to Higginsa veľmi pobúrilo, lebo ho považoval za primitívneho hlupáka. Tu dávala Eliza prednosť citom. Páčilo sa jej, ako sa k nej Freddy správa, mal ju skutočne rád a ona si to vážila. Hra sa končí odchodom Elizy a pani Higginsovej na otcovu svadbu.
Problém spočíval ešte v tom, čo bude Eliza robiť, keď odíde od profesora a vydá sa za Freddyho. Chcela vyučovať fonetiku, lebo to jediné dokonale ovládala, ale Higgins jej to nedovolil. Tak začali spolu s Freddym predávať kvetiny. Otvorili si maličký obchodík, ale najprv mali veľké problémy, lebo robota im vynášala veľmi málo a obaja vlastne nevedeli, ako sa taký obchod vedie. No po čase získali prax a začali pomaly prosperovať. Finančne všetko začali zvládať sami. Eliza ostala v kontakte s Higginsom, s ktorým sa aj naďalej škriepila a pre plukovníka Pickeringa bola ako vlastnou dcérou.
Komentáre